Nestratiť sa sama sebe

K ďalšiemu rozhovoru sa stretávame nie dlho po tom, čo Slovensko zasiahla informácia o vražde dvoch mladych LGBTI+ ľudí, Matúša Horvátha a Juraja Vankuliča a postrelení Radky Trokšiarovej pred barom Teplareň v Bratislave. Vražedný útok sa odohral 12. októbra 2022 a páchateľ následne spáchal samovraždu. Ukázalo sa, že vrah sa radikalizoval v čase, keď navštevoval konšpiračné weby, ktoré šírili dezinformácie o židovskej a LGBTI+ komunite. V Bratislave teda šlo o útok z nenávisti. Ako ste sa o tragédii dozvedeli?

Prvé informácie som mala z médií, možno zo sociálnych sietí. Asi dvadsať minút po útoku bola vonku informácia, že došlo k vražde, a myslim, že aj kde. Potom chodili rozporuplné a neoficiálne informácie, že to bola vražda zo žiarlivosti. Stále nebolo jasné, či útok súvisel s tým, že obete boli z komunity LGBTI+. Potom sa na sociálnych sieťach objavovali tweety vraha. Prvý tweet publikoval už pred vraždou, to už začalo byť podozrivé. Ešte predtým, ako som šla spať, som vedela, že sú mŕtvi dvaja ľudia, ale ešte neboli známe okolnosti. Zbierali sa informácie. Ráno som hovorila s policajným prezidentom. V ten deň som mala výjazd do Banskej Bystrice, chcela som aspoň základné údaje. To bol ešte ten chlapec na úteku. Potrebovala som len vedieť, čo sa deje, či je vyriešená bezpečnosť obyvateľov Bratislavy. Do pol hodiny bola vonku správa, že spáchal samovraždu. A tak sa spojili informácie z Twitteru s tým útočníkom. Nechal po sebe list, v ktorom sa priznal, takže bolo jasné, že motív bol taký, aký bol. 

Čo ste v tej chvíli cítili?

Z toho rána si pamätám pocity, ktoré boli veľmi podobné tomu, keď som sa dozvedela o smrti Jána a Martiny. Ale vtedy som nebola v pozícii prezidentky, ale advokátky. Som veľmi pokojný človek, ale po útoku pred Teplárňou som cítila nepokoj, pnutie, naštvanosť... veľkú zmes emócií, pretože sa od začiatku snažím upozorňovať, aby sme si dávali pozor na slová. Nehovorme len tak do vetra, buďme zodpovední. Sama som objektom nenávisti a vedela som, čo LGBTI+ ľudia zažívajú. Dlhší čas sa báli. Dlhodobo a tiež pár dní pred útokom viacero politikov zneužívalo túto tému, robili z nich živé terče. A teraz som si hovorila: to snáď nie je pravda, ono sa to skutočne stalo aj u nás, veď sme na to upozorňovali, ale márne. A teraz má nenávisť svoje obete.